Prišla doba, keď sa každý snažil chrániť pred nakazením COVIDu-19. Keď sme informovali naše deti, že medzi nami je vírus a môžeme ho dostať aj my, začali sme deti v CDR pripravovať a hovorili sme im o opatreniach, ako sa proti tomuto vírusu chrániť. Niektoré deti k pandémii pristupovali racionálne, niektoré veľmi emocionálne so strachom a s obavami, iné si situáciu zľahčovali. V prvej vlne pandémie boli deti doma. Učili sa pravidelne, kde úlohy zadávali učitelia a vypracované sa opäť zasielali triednym učiteľom, aby ich skontrolovali. Deťom sme ušili rúška, pravidelne si umývali rúčky, dezinfikovali sme zariadenie. Nechodievali nikam, iba do prírody a na náš dvor CDR. Aj tak sme sa snažili deťom napomáhať natoľko, že deti boli doma šťastné. Prvá vlna sa ukončila testovaním. Všetky deti aj kolegyne mali výsledok NEGATÍVNY.
Deti mohli stratiť návyky a režim ako napr. vstať každé ráno, ustlať si posteľ, umyť sa, umyť si zuby, pripraviť si veci a ísť do školy. Pre naše deti bolo zjavné, že im to aj tak trošku vyhovovalo, že nemuseli nikam chodiť. Avšak voľné chvíle sme pravidelne trávili v prírode na prechádzkach, bicyklovaní, deti pomáhali pri pečení koláčov, varení jedál, zapájali sme ich do rôznych činností – umývanie svojich izieb atď. Bolo im smutno za plavárňou, dopravným, futbalovým ihriskom… Svoje schopnosti však mohli rozvíjať pri výrobe rôznych predmetov, maľovaní, kreslení rôznymi technikami, ale aj pri čistení dvora – vytrhávaní buriny, hrabaní lístia… Iné dni, keď deti ostali doma, sme im čítali životopisy svätých alebo Knihu rozprávok, pozerali filmy, dokumenty a rozprávky. Zvlášť sa deti modlili sv. ruženec, pozerali prenosy sv. omší, kde nadobudli posilu v duchovnom živote. (Príspevok AH)